Nečakané rande

Stojím pred malou kaviarňou na rohu, nervózne si prehrabávam vlasy a pozorujem davy ľudí, ktorí prechádzajú popri mne. Srdce mi bije rýchlejšie, keď premýšľam o tom, čo mám povedať, ako sa mám usmievať, ako mám stáť. Je to prvýkrát, čo som sa rozhodol stretnúť s niekým, kto mi tak veľmi učaroval. Naše konverzácie online boli plné smiechu a hlbokých rozhovorov, ale teraz, keď máme byť tvárou v tvár, sú moje myšlienky zamotané ako slúchadká v mojom vrecku.

Vtom ju vidím. Ako sa blíži, jej úsmev rozjasňuje celú ulicu a v tom momente všetky moje obavy zmiznú. Zrazu je jediné, čo má zmysel, jej prítomnosť. Keď sa posadíme a začneme hovoriť, čas akosi zastane. Jej smiech, jej pohľady, spôsob, akým nadšene rozpráva o svojich záľubách – všetko ma pohlcuje.

Nikdy predtým som necítil takúto pripútanosť. Uvedomujem si, že láska prichádza nečakane, zatiaľ čo sedíme v tej malej kaviarni, zdieľame kúsok koláča a objavujeme svety v sebe navzájom. Tento zážitok mi dáva pocit, akoby som našiel niečo, o čom som ani nevedel, že mi chýba. Je to pocit domova, aj keď som kilometre ďaleko od neho.
V tom sa lúčime a opýtam sa jej, kedy sa vidíme znova. Veľmi som sa zamiloval. Povedala: "Najlepšie by bolo, keby sme sa už nevideli. Som zadaná, prepáč". V tom sa môj sen o dokonalej žene rozplynul...