logo menu
user
Rodičia ma nemajú radi
09/08/2022 - 01:28
Prečítané: 232x
Komentované: 1x
Mohla by som si ľahnúť na zem a zomrieť. Kedykoľvek. Jednoducho si ľahnúť do nejakej pohodlnej polohy a silou vôle zastaviť všetky svoje životné funkcie, ako nejaký zvrátený budhistický mních. A moji rodičia by boli naoko smutní. To pre verejnosť. Veď, ako by to vyzeralo.

Ale v skutočnosti by boli radi, že sa zbavili svojho zlyhania. Dieťaťa, ktoré sa jednoducho nepodarilo a zo všetkého navyše viní ich samých. Povesť. To je to, na čom záleží. Ničí im to povesť a nemajú sa čím chváliť.

Kedysi to bolo jednoduché. Stačilo mať samé jednotky v škole a žiadny sociálny život. Poslúchať. Nerobiť vlny. Neupozorňovať na seba. Nechodiť s chlapcami. Nerobiť blbosti.

No a zrazu som bola dospelá. Nič tomu nepredchádzalo, žiadna príprava. Žiadny kurz varenia, hľadania práce, udržiavania vzťahov, manažovania financií, opravovania tečúceho umývadla... Nič z ich strany, len maximálne počúvanie autorít na získavanie si ich priazne. No a zrazu som pre nich nebola dosť dobrá.

Teda, nie úplne. Do určitej miery ma doma chceli, pretože som vedela variť. Naučila som sa to pravdaže sama, praxou. Moja mama ani babka tak dobre ako ja variť nevedia. Dovolím si tvrdiť, že je to preto, že do toho nevedia vložiť svoje srdce.
A otec je patriarcha, ktorý nerobí nič len zarába peniaze, takže do jeho kulinárskych schopností patria párky a guláš. A kibicovanie tých, čo variť vedia.

Každopádne, boli na mňa vyvíjané častokrát absolútne protichodné tlaky. Na jednej strane stále platilo, že dokým nedoštudujem výšku, nemôžem chodiť s chalanmi. Na druhej strane sa môj otec dozvedel, že nejaký jeho známy je bohatý a má syna, ktorý so mnou chodí do školy, tak mi povedal, že sa s ním mám začať baviť. No prirodzene, že som sa mu na ten jeho návrh z vysoka vysrala. V tej dobe sa už moje rozsiahle zlomeniny duše sformovali do húževnatého bojovníka za ľudské práva.

Existujú dve možné reakcie na rozlámanie duše - buď sa z človeka stane večne nasratý rebelant, ako zo mňa; alebo vám narastie hrubá koža, cez ktorú nič neprenikne. Žiadne žvásty, kritika; ste ako taká bezcitná pevnosť. Ten druhý typ si vyvinul môj mladší brat, ktorý nanešťastie musí s rodičmi stále žiť.

No a odkedy som na výške, zbieram len tie najhoršie známky. Nie som technický typ a nikdy mi nešla matika, veľa predmetov prenášam, štúdium je pre mňa utrpenie. Takže aj za to sú so mnou rodičia nespokojní. Nekvitnem na pôde, ktorú mi vybrali.

Takže, veľmi zrýchlene, jedného dňa som zbalila kufre a bez slova odišla bývať do najlacnejšej ubytovne v Bratislave. Bez slova preto, že otec mal so mnou vtedy tichú domácnosť. Tuším preto, že som mu povedala, že si myslím, že je slaboch. A mne úprimne vyhovovalo, že je ticho. Odvtedy bývam kade-tade, kde je lacno a pracujem kade-tade, kde sa mi dá.

Je to nap*ču život. Nikdy som sa totiž nenaučila byť bezstarostná a zabávať sa, takže nemám žiadnych kamarátov a s väčšinou ľudí si ani vôbec nerozumiem. Nevedia, čo je to nechodiť na dovolenky a držať hladovku tri dni pred výplatou. No a nemám ani žiadne záujmy alebo rozvinuté vlastnosti, ktoré by ma robili zaujímavou na trhu práce.

Výšku najskôr ani nedokončím, pretože je ťažké vyžiť v Bratislave z brigád a zároveň študovať niečo na čo nemáte bunky. Odmalička som skôr umelecky cítiace stvorenie. Som však ale príliš stará na to, aby som sa vybrala týmto smerom, takže budem pracovať niekde v sklade, alebo ako predavačka.

Rodičia so mnou komunikujú minimálne, za čo som im vlastne vďačná, ale veľa mi to o nich hovorí. Posledne sa mi mama sťažovala na to, že žijem sama a že nechodím von s kamarátkami. Tak som jej povedala, že nemôžem nikam chodiť s kamarátkami - ani keby som nejaké mala - pretože sa momentálne snažím zarobiť si na jedlo. To ju umlčalo. Asi spokojnosťou.

Celkovo si myslím, že sú spokojní s tým, že sa mám zle, pretože to znamená, že sa im možno raz vrátim domov na kolenách, prosiac, aby ma zobrali späť, že u nich sa vlastne celkom dobre žije a ja som bola praštená, ak som si niekedy myslela niečo iné.

To sa ale nestane. Radšej by som zomrela, ako prišla o svoju slobodu.
Zdieľaj na facebooku
Autor
Miš
Žena, 22
Ako sa ti páči tento blog?
Komentáre
Ak chceš vytvoriť nový príspevok, najskôr sa musíš zaregistrovať, alebo prihlásiť.
21/08/2022 - 18:40
Ahoj, chceš si popísať ? Možnosť sa vyrozprávať so svojich problémov ?
logo
© 2019 - 2022 Napíšto. Všetky práva vyhradené.
Partneri: Zoznamka Blindr, Blindr Blog
fb ig
Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých zariadení, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely a na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklám. Niektoré cookies môžu byť poskytnuté aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Ak budeš pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že ti vyhovuje aktuálne nastavenie. Nastavenie si môžeš kedykoľvek zmeniť vo svojom prehliadači, čím však výrazne obmedzíš funkčnosť našich stránok. Podmienky používania. Ochrana osobných údajov.